Nepritahuje ma


Našla som si muža, ktorý ma prijal, keď som bola v 5. mesiaci tehotenstva, a poskytol mi strechu nad hlavou. Po štyroch rokoch sme sa vzali a mali spolu dieťa. Teraz spolu žijeme už 10 rokov. Pracujem na sebe, ale vnímam, že na tom psychicky nie som dobre. Užívam antidepresíva a obviňujem manžela, že za to môže on, pretože aj keď lieky beriem a som s ním, stále mám úzkosti. Manžel je hodný, dáva mi peniaze, doma varí, berie nás na dovolenku, ale viete čo? Prestala som ho milovať. Nechýba mi, keď je preč, je to len zvyk. Myslím, že náš vzťah otrávilo jeho večné pitie alkoholu, a práve v takých chvíľach najviac túži po sexe, čo ma úplne odpudzuje.

s

Môj otec bol alkoholik a manžel pije naozaj veľa. Mám 35 rokov, ale cítim sa, ako by mi bolo oveľa viac. Chodím čoskoro spať, nemám s ním chuť na sex, nechutí mi jedlo a nebaví ma nič, čo sa týka domácnosti. Necítim, že by som naozaj žila… Jediné, pre čo žijem, sú moje dve deti. Jazdím s nimi sama na výlety, pretože mužov výlety nebaví. Verím, že by som znova ožila, keby som bola zamilovaná, a nebránila by som sa ani ďalšiemu dieťaťu. Život s deťmi ma napĺňa, ale už sú vo veku, keď toto vyletovanie čoskoro skončí. Keď som trávila čas s manželom, len sa opil. Hovorili sme spolu, ale je to ako hovoriť do steny.

s

Strašne veľmi si prajem byť šťastná. Hovorím si, že je chyba vo mne. Nechcem manžela milovať, jednoducho to nejde. Viem, že existujú muži, ktorí ma len pohladia a cítim okamžité vzrušenie. V práci som väčšinou v kolektíve s mužmi, ale aj ženy mi hovoria, že som mačka. Nemyslím si, že by som bola taká pohľadná, sama sebe sa nepáčim, pretože som zo seba znechutená. Bojím sa samoty, nechcem deťom rozbiť rodinu, ale asi cíti, že nie som šťastná. Milujem prírodu, tam chodím pravidelne, aby som vypustila emócie a premýšľala, čo vlastne chcem ďalej. Je to pre mňa určitá forma relaxácie a vtedy sa cítim dobre.